Človek nikdy nevie, čo ho čaká. A o to viac býva ťažšie opísať slovami to, čoho je svedkom. V piatok 19. apríla 2024, len čo sa zo zadaní odhrnula prvá strana, sa v očiach riešiteľov zračil šok a zdesenie. Každý sa inštinktívne zvrátil na stoličke dozadu, ako keby mohol odvrátiť to, čo sa v skutočnosti stalo. Takéto náročné to rozhodne byť nemalo.
Úlohy domáceho kola, ktoré malo byť prípravou, nepredstavovali veľké úskalia. I ja som natočil hlavu, pretože som takéto chemické reakcie videl po prvýkrát. Čas začal plynúť neskutočne rýchlo. Že by sa hodinové ručičky záludne vymenili a umocňovali zúfalstvo? Odpoveďou do nastalého ticha im bol tlkot piatich statočných sŕdc, ktoré sa taktiež prudko rozbehli a rozbúšili.
Nepríjemný pocit nevoľnosti z redoxných reakcií vystriedala úľava, ktorá pôsobila ako hrejivý nápoj sústredenia na ďalšie úlohy. Ťahmi pera sa plnil jeden list za druhým. Všetko začalo do seba zapadať a vychádzať – výpočet vyredukovanej medi železnými pilinami, reakcie kyseliny sírovej, výroba hnojív, halogénderiváty uhľovodíkov a napokon dezinfekcia drevenej debničky.
Do organizačne poslednej kategórie Chemickej olympiády sa toho nahromadilo veľa, no možnosť zamyslieť sa, na chvíľu zastaviť a znovu sa nadýchnuť, znamená dať šancu sebe samému pozrieť sa na veci z iného uhlu pohľadu – a to mnohokrát býva tým najlepším riešením.
Prvotnú bezradnosť, nesúlad a kovovú horkosť, ktorú priniesli tohtoročného úlohy školského kola kategórie C, napokon úspešne prebila pätica študentov – Katarína Hamarová (II. CA) – 1. miesto, Filip Harsányi (I. A) – 2. miesto, Patrik Juraj Bartoš (II. CA) – 3. miesto, Sebastian Watzka (II. CA) – 4. miesto a Sofia Mikulová (I. CA) – 5. miesto.
Ďakujeme za vynaložené úsilie a Katke, Filipovi, Patrikovi a Sebastianovi prajeme správne, tie najlepšie riešenia v krajskom kole.
Mgr. Róbert Knap