V piatok 16. mája 2025 slnečné lúče pohladili školské nádvorie s nehou, akoby vedeli, že dnes sa končí jedna významná kapitola. Deň, keď naši maturanti naposledy prekročili prah školy nie ako študenti, ale ako mladí ľudia pripravení zavŕšiť štúdium skúškou dospelosti, predtým ako vzlietnu do sveta.
Riaditeľka školy RNDr. Andrea Bánová sa postavila pred zhromaždenie. Bez papiera, bez pripravených slov, len s tým, čo cítila. Jej hlas bol pevný, no v očiach sa zrkadlil zvláštny lesk, akoby v nich ožívali všetky roky, všetky dni, keď videla, ako z detí vyrastajú osobnosti. V tento deň sa minulosť a budúcnosť stretávajú v prítomnosti, ako rieka, ktorá sa vlieva do mora.
Pomyselná hranica dvoch svetov – na jednej strane zostávajú triedy plné smiechu, skúšky, ktoré vás naučili húževnatosti, priateľstvá, ktoré sa stali pevnou súčasťou vašich životov. Pred vami je cesta, ktorú si každý z vás vyšliape sám. No nech už kráčate kamkoľvek, vždy noste v sebe kus tejto školy, kus domova, v ktorom ste dospievali. Slová plynuli ako rieka, prirodzene, od srdca. Po chvíli nastalo ticho, také, ktoré nevyžaduje odpoveď, len pocit. A potom zaznel potlesk – silný, vrúcny, úprimný. Slova sa ujali aj zástupcovia tried. V príhovoroch poďakovali učiteľom, ktorí ich doviedli až sem. Na prah pred poslednou skúškou.
Maturanti si ešte raz pozreli tváre svojich učiteľov, spolužiakov, nazreli do tried a učební, v ktorých prežili toľko krásnych chvíľ. Odchádzali, ale zároveň zostávali – v pamäti školy, v príbehu, ktorý sa zapísal do jej múrov.
A slnko, ktoré bolo svedkom ich posledného školského rána, svietilo ďalej, akoby im chcelo povedať, že všetko, čo si nesú v srdciach, ich raz povedie tam, kam naozaj patria.
Maturantom prajeme veľa šťastia pri zelenom stole 🍀!
Kolektív GJH