Prvý školský deň je vždy výnimočný – plný očakávaní, nových začiatkov a stretnutí so spolužiakmi i učiteľmi.Teší nás, že sme dnes mohli privítať našich prvákov, ktorí sa stávajú súčasťou našej školy, aj všetkých starších žiakov, ktorí sa po prázdninách vracajú späť do známych lavíc.
Prajeme vám úspešný rok, veľa chuti do učenia a množstvo pekných zážitkov. 🌟
Streda 25. júna 2025 sa začala pokojne – bez bleskov a hromov, no s rovnakým napätím v hrudi ako po minulé roky. Vlak sa rozbehol ako myšlienky v hlavách – rýchlo, neisto, no s cieľom. „Znova ideme,“ povedal niekto potichu. A my sme vedeli, že to bude stáť za to.
Sprievodca vo vlaku lenivo prevaľoval slová jedno cez druhé. „Kontrola cestovných dokladov,“ zahlásil. Tá prebehla len formálne. Pohľadom znudených očí, ktoré akoby už všetko na svete videli, sem-tam nejaký lístok skontroloval. My sme zatiaľ ťukali do obrazoviek, prezerali si rozpis prednášok. Očakávanie rástlo.
Bratislava nás už z rána privítala dusivým horkom a Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU nás opäť očarila svojou otvorenosťou a vzdušnosťou. Sklenené dvere sa otvorili a my sme vstúpili do sveta, kde sa veda mieša s vášňou.
Na akademickej pôde nás privítala Ing. Soňa Malečková, PhD., ktorá nás pútavým spôsobom uviedla do sveta chémie. Pripomenula, že chémia je všade okolo nás – či ju milujeme, nenávidíme, alebo sa jej chceme vyhnúť. Je to prírodná veda, ktorá sa dotýka každého aspektu nášho života. Predstavila nám rôzne študijné odbory: od prírodných polymérov ako drevo, papier a celulóza, cez biomedicínu, fermentáciu pri výrobe piva, až po automatizáciu chemických procesov. Zaujala nás aj téma ochrany kultúrneho dedičstva – ako pomocou spektroskopie vieme určiť zloženie pigmentov, identifikovať falzifikáty a chrániť originálne umelecké diela.
Priblížila študentský život a voľnočasové aktivity na fakulte, a dôležitú hlbokú pravdu – štúdium je o tom, že sa ľudia spoznávajú, vznikajú nové kontakty, priateľstvá – priatelia, ktorí pomôžu, podporia a posunú človeka možno aj niekam, kam by sa sám nevydal. Nikto nevie všetko, ale každý vie niečo a práve rozhovorom a spoluprácou sa dá niečo nové vytvoriť.
Rozpŕchli sme sa na jednotlivé prednášky. Keď začal prof. Ing. Albert Breier, DrSc., všetko akoby sa zastavilo, nastala pauza, vákuum, v ktorom sa strácali zvuky a ktorým neprenikali city. Bunka je ako dokonale zladený stroj. Každá jej súčiastka má svoje miesto, každá funkcia svoj čas. No stačí malá chyba – a z presne riadeného systému sa stane chaos. Tak vzniká rakovina.
Nádorová transformácia je okamih, keď sa bunka prestane správať ako súčasť organizmu. Začne sa deliť bez kontroly, ignoruje signály okolia, prerušuje spojenia s ostatnými bunkami. Stráca rešpekt k pravidlám. Zmení sa na tuláka, ktorý sa vydáva na cestu – niekedy aj do celého tela. Hovorí sa tomu metastáza. Zatiaľ čo zdravé bunky rešpektujú hranice, nádorové ich prekračujú. Zdravé bunky zomierajú, keď sú poškodené, nádorové sa naučia smrti vyhnúť. Programovaná smrť – apoptóza – je v nich potlačená. A tak prežívajú, množia sa, menia sa. Vznikajú subklóny, každá s inou tvárou, inou hrozbou. Nádor sa stáva heterogénnym svetom, plným rôznych typov buniek – niektoré pomalé, iné agresívne. Na snímkach sme sledovali hroznú drámu – rozmach rakovinových buniek. Niekto v sále dvakrát zakašľal. Rád by som vedel, ako a či vôbec ohlasuje svoju prítomnosť rakovina. Snímok hrudníka bol veľmi ostrý – akoby som cez hrudný kôš mohol dovidieť na tú temnú hmotu, ktorá zabíja zvnútra. Väčšina ľudí má zo smrti strach, slová vzbudzovali takú vážnosť, že ja som sa bál žiť.
Našťastie je imunitný systém naším strážcom. Denne v nás vznikajú tisíce nádorových buniek – a imunitný systém ich ticho likviduje. No ak zlyhá, alebo ak sa nádor naučí maskovať, môže uniknúť. Prezlieka si kabát, mení svoj povrch, nádor predstiera, že je „jedným z nás“. Za všetkým stoja mutácie – v génoch, ktoré riadia delenie, opravy, smrť. Niektoré gény, tzv. protoonkogény, sa zmenia na onkogény – a začnú hnať bunku do nekonečného delenia. Iné, tumor supresorové gény, ktoré nás chránia, prestávajú fungovať. A niekedy za to môžu aj vonkajšie vplyvy – vírusy, chemikálie, žiarenie.
Rakovina nie je len choroba. Je to porucha rovnováhy, zlyhanie kontroly, chyba systému. A predsa – aj v tomto chaose existuje nádej. V poznaní, v pochopení, v liečbe, ktorá je čoraz presnejšia. V schopnosti rozpoznať, čo je ešte naše – a čo už nie.
Po prednáškach nasledoval Chemický jarmok – chémia naživo. Na každom poschodí fakulty nás čakali stánky s pokusmi, plagátmi, diskusiami.
Vôňa chemikálií sa miešala s nadšením. My sme nasledovali vôňu chmeľu a nealkoholického piva. Deti, študenti, učitelia – všetci sa zapájali, pýtali, skúšali.
Súťažné hárky sa plnili správnymi odpoveďami. Vyhodnotenie súťaže bolo už len čerešničkou na torte. Ceny si odniesli tí, ktorí sa nebáli pýtať a objavovať. A možno raz, keď sa niekto aj z našich žiakov bude prechádzať chodbami ako študent FCHPT, nebude mu prekážať ani to, že furt chodí po tme. Pretože bude vedieť, že niekde na konci tej tmy je svetlo poznania.
Koncom školského roka by sme radi úprimne poďakovali FCHPT STU za skvelú organizáciu a inšpiratívne prostredie, v ktorom sme mohli jeden z horúcich dní stráviť zmysluplne, zážitkovo a s chémiou, ktorú sme si zamilovali 🧡.
Mgr. Róbert Knap
V piatok a v sobotu (13.-14. júna 2025) sa naša škola opäť premenila na priestor pomoci, zdieľania a udržateľnosti – konala sa tradičná Zóna bez peňazí. Ide o podujatie, ktorého cieľom je pomôcť rodinám s deťmi, znížiť množstvo odpadu, podporiť recykláciu a dať veciam druhú šancu na život. Zároveň je to príležitosť pre stretnutia, nové priateľstvá a krásne spoločné chvíle.
Už od skorého piatkového rána sa školské priestory menili – nosili sa stoly, stojany a vešiaky, upratovali sa miestnosti, presúval sa nábytok, aby sme vytvorili priestor pre množstvo darovaných vecí. Poobede nám ľudia z Trnavy a okolia začali nosiť oblečenie, knihy, topánky, batohy, hračky a domáce potreby. Všetci dobrovoľníci z radov študentov, dospelých dobrovoľníkov a učiteľov pracovali s obrovským nasadením, triedili veci a pripravovali ich na sobotu. V sobotu sme otvorili brány pre verejnosť a všetko bolo pripravené tak, aby si návštevníci mohli odniesť to, čo potrebujú. Počasie nám tento rok prialo, a tak sa akcia niesla v ešte príjemnejšej atmosfére.
Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli – dospelým dobrovoľníkom, novým pani učiteľkám, našim súčasným i bývalým študentom, pánovi školníkovi a pánvi profesorovi Robkovi Knapovi za výbornú kávičku.
Ďakujeme aj organizátorkám podujatia pani riaditeľke Andrei Bánovej a pani profesorke Sylvii Slobodovej za ich energiu, čas a trpezlivosť.
Poďakovanie patrí aj Rade rodičov pri GJH, ktorá poskytla financie na občerstvenie a pitný režim.
Nika Miháliková, Septima A
Trnavský samosprávny kraj reaguje na rastúcu potrebu starostlivosti o duševné zdravie mladých ľudí. Na základe dobrej skúsenosti zintenzívňuje spoluprácu s občianskym združením IPčko, ktoré sa dlhodobo venuje poskytovaniu psychologického poradenstva a krízovej intervencie. Z tohto dôvodu vznikla nová webová stránka „Potrebujem pomoc“, ktorá poskytuje poradenstvo a je určená najmä mladým ľuďom v náročných životných situáciách. Cieľom kraja je prispieť k odbúravaniu stigmy spojenej s duševnými ťažkosťami. Chce tiež vytvoriť bezpečné a podporujúce prostredie na stredných školách.
Stránku nájdete na adrese: www.potrebujempomoc.sk a ponúka prehľadnú a bezpečnú platformu, kde mladí ľudia nájdu informácie, odkazy na krízové linky (Chatová poradňa), ako aj tipy, ako zvládať stres, tlak alebo problémy vo vzťahoch.
Stránka vznikla v spolupráci s odborníkmi na duševné zdravie z organizácie IPčko a reaguje na potrebu zrozumiteľnej a dostupnej podpory.
Stránka bola pripravená s dôrazom na zrozumiteľnosť, anonymitu a dôveru. Je vhodná pre žiakov a študentov, ale aj ako zdroj pre školských psychológov, výchovných poradcov, triednych učiteľov a rodičov.
V dňoch 9.- 15. 6. 2025 sa konala prestížna medzinárodná súťaž stredoškolských environmentálnych projektov GENIUS Olympiad v Rochester Institute of Technology, NY v USA.
Na tomto podujatí nás reprezentovala naša študentka Kristína Žáková z I.A, ktorá si postup na túto súťaž vybojovala ešte ako žiačka deviateho ročníka ZŠ, keď získala so svojím projektom „Žabie taxi“ Cenu dekana Fakulty prírodných vied UMB.
Do finále súťaže GENIUS Olympiad v Rochestri sa dostalo v tomto roku 498 projektov (z 1698 prihlásených) zo 66 krajín sveta. Kristína svojím projektom zaujala odbornú porotu aj tu a získala v kategórii veda čestné uznanie, čím sa zaradila medzi 40% najlepších projektov. Účasťou na tomto podujatí získala nielen prestížne ocenenie, ale aj prehľad o aktuálnych vedeckých témach, množstvo medzinárodných kontaktov a najmä cenné skúsenosti a nezabudnuteľné zážitky.
Kristíne srdečne gratulujeme.
Dňa 21..05.2025 , sa v Bratislave uskutočnilo Celoslovenské kolo dejepisnej olympiády, kde náš žiak Jozef Šottník, z triedy 2. A obsadil pekné 11, miesto z 25. súťažiacich z celého Slovenska, v ťažkej konkurencii. Jožko sa do slovenského finále dostal z 1. miesta na Krajskom kole, ktoré sa konalo v Hlohovci. Jožkovi blahoželáme a prajeme mu veľa elánu a tvorivej činnosti do ďalších olympiád.PhDr. Róbert Jurík
V dňoch 18. – 21. 5. 2025 sa v poľskom meste Szczyrk konal trinásty ročník Česko-Poľsko-Slovenského stretnutia juniorov (CPSJ), na ktorom sa z každej krajiny zišlo šesť najúspešnejších riešiteľov matematickej olympiády v kategórii prvého ročníka stredných škôl.
Samotná súťaž pozostávala z dvoch samostatných častí, a to individuálna a tímová súťaž. V individuálnej časti sme riešili päť náročných úloh počas 3,5 hodiny čistého času. V prvej časti som sa v silnej konkurencii umiestnil na 13. mieste.
Nasledujúci deň nás čakala súťaž tímov. Trojčlenné tímy však boli vytvorené náhodným vylosovaním jedného účastníka z každej krajiny a samotné zadania šiestich úloh boli napísané v troch rôznych jazykoch, pričom riešenie úlohy v istom jazyku malo byť odovzdané v inom. O to dôležitejšia bola komunikácia a vzájomná spolupráca medzi členmi tímu. S tímom sme sa umiestnili na 2. mieste.
Cieľom samotného CPSJ je udržiavanie dobrých vzťahov medzi týmito tromi krajinami, a preto sa po celý čas nieslo vo veľmi príjemnom a priateľskom duchu. Z Poľska sme neodchádzali iba s cennými skúsenosťami z medzinárodnej súťaže, ale aj s novými priateľstvami.
Alexander Nagy (Kvinta A)
Päť dní mimo školských lavíc uprostred prírody sa pre triedu Sekunda A stalo cestou k spoločnej ceste porozumenia. Žiaci sa hneď po príchode pustili do tímových hier, tvorby loga skupiny a spoznali program nabitý kreativitou, pohybom aj vedomosťami, o ktorý sa starali animátorky Ema a Bianca.
V priebehu týždňa žiaci vytvárali anglické projekty o európskych krajinách, realizovali zaujímavú selfie výzvu, riešili detektívne záhady, tvorili časovú kapsulu a zvládli aj dobrodružnú výpravu na Tematínsky hrad. Nechýbali ani športové súťaže, vedomostné kvízy, maľovanie tričiek, opekačka či obľúbené večerné programy jednotlivých skupín. Záver pobytu patril výletu do Piešťan, kde sme mali možnosť vidieť výstavu áut či legendárne piešťanské pávy.
Vzťahy medzi spolužiakmi sa vďaka škole v prírode upevnili, atmosféra v triede sa zlepšila a spoločné zážitky posilnili pocit spolupatričnosti. Táto škola v prírode nebola len oddychom, ale najmä investíciou do tímového ducha.
triedny učiteľ Mgr. Lukáš Jánošík
Na našej škole sa konal jedinečný Ekodeň 5. 6. 2025, ktorý prepojil učenie, kreativitu a environmentálnu zodpovednosť. Žiaci sa zapojili do série tvorivých a vzdelávacích aktivít zameraných na ochranu prírody a trvalo udržateľný životný štýl. Počas tohto dňa našich najmladších žiakov sprevádzali starší a dohliadali na ich prácu pri jednotlivých stanovištiach.
Tak s čím sa mohli žiaci stretnúť?
🖍 Plagáty pre planétu
Plagáty znázorňovali environmentálne výzvy a možné riešenia, ako aj výzvy na ochranu prírody.
🌱 Sadenie žeruchy
Po krátkom poučení o mikrobylinkách si žiaci zasadili žeruchu do recyklovaných kelímkov.
🧼 Výroba domáceho mydla
Žiaci si vyskúšali výrobu vlastného prírodného mydla z rastlinných surovín a esenciálnych olejov.
💧 Vodný milionár
Formou zábavného kvízu na štýl známej TV relácie si žiaci overili svoje poznatky o šetrení vodou a jej znečisťovaní.
🗺 Spoznávať a chrániť
Na veľkej vlastnoručne vyrobenej mape Slovenska žiaci vyhľadávali chránené územia a priraďovali k nim typické rastliny a živočíchy
♻️ Odpad ako umenie
Z rôznych druhov časopisov žiaci vytvárali mozaiky, ktoré niesli ekologické posolstvo.
🌼 Určovanie rastlín
Pomocou botanického kľúča sa žiaci vydali na školský dvor, kde určovali rastliny podľa vzhľadu a znakov.
🐝 Opeľovače Slovenska
S podporou vzdelávacích materiálov DAPHNE sa žiaci dozvedeli o dôležitosti opeľovačov v prírode.
🚮 Triedenie odpadu
Po krátkom výklade o separovaní si žiaci vyskúšali triedenie odpadu v praxi.
Čo je to kompostér?
V teoretickej časti si žiaci osvojili základy kompostovania. Diskutovali, čo všetko patrí do kompostu a ako si môžu doma vytvoriť kompostér.
🕒 Čas rozkladu
Na záver žiaci zoradili rôzne druhy odpadu podľa toho, ako dlho trvá ich rozklad. Táto aktivita ich viedla k zamysleniu sa nad dopadom našej spotreby na životné prostredie.
Ekodeň bol plný zážitkov, nových vedomostí a uvedomení. Žiaci si nielen odniesli vlastnoručne vyrobené produkty, ale aj silný odkaz – naša planéta nás potrebuje, a každý z nás môže prispieť k jej ochrane.
Za kolégium ZŠ Kristína Klimeková, Mgr. Lackovič Križanová, PaedDr. Bibiána Jurčová
Každý koniec skrýva nový začiatok.
Milí absolventi, 6. 6. 2025 sme sa spoločne naposledy stretli na pôde školy, ktorá bola dlhé roky vaším druhým domovom. Ceremónia, počas ktorej zazneli slová vedenia školy a za Radu rodičov, bola viac než len rozlúčkou – bola oslavou cesty, ktorou ste kráčali. Spomienky sa vznášali vzduchom ako jemné echo prežitých okamihov. V tej chvíli sa spojila minulosť s budúcnosťou a prítomnosťou.
Nad všetkým sa niesol hlas Barbory Urcikánovej (II. DA), ktorého spev dojímal prítomných a prinášal emotívny podtón celej udalosti. Programom s eleganciou sprevádzala Katarína Kolníková (IV. DA), ktorej slová dodali ceremónii ľahkosť aj dôstojnosť.
Stáli ste tam, každý z vás s jedinečným príbehom, pripravení prejsť cez neznáme dvere. Niektoré budú otvorené, iné si vyžadujú silu ich odomknúť. No nech už budúcnosť prinesie čokoľvek, veríme, že ste pripravení kráčať vpred – s hlavou vzpriamenou a srdcom plným ideálov.
Nie sú to len dvere školy, ktoré ste opustili. Sú to brány medzi tým, kým ste boli, a kým sa môžete stať. Nech Vás Vaše nové začiatky sprevádza odvaha, vytrvalosť a nádej. A nech na každej ďalšej križovatke života nájdete správny smer. Neodchádzate len ako absolventi, ale ako mladí ľudia pripravení vidieť, meniť či obletieť svet. Keď rozprestriete krídla do sveta, nezabudnite, že pevné korene ste zanechali v škole a príďte nás navštíviť a pochváliť sa, ako sa Vám darí. Pamätajte – ten najdôležitejší predmet vás ešte len čaká: život.
S láskou v srdci 🧡
kolektív GJH
Slávnosnú udalosť zachytila na fotografiách Bc. Henrieta Páleníková.
V roku 2025 Technická univerzita v Košiciach v spolupráci s Masarykovou univerzitou v Brne vyhlásila 3. ročník Slovenskej geologickej olympiády. Súťaž je určená záujemcom o všetky geologické odbory, ako štúdium nerastov a hornín, skamenelín a vývoja života na Zemi, vrátane využívania nerastných surovín, podzemnej vody a zahŕňa aj ochranu pred geologickými katastrofami.
Celoslovenské kolo sa konalo 6. 6. 2025 v Košiciach a našu školu na ňom úspešne reprezentoval a 1. miesto obsadil
Filip Harsányi z II. A
Filip sa nezľakol náročnej konkurencie, ukázal skvelé vedomosti, nielen teoretické, ale i praktické. Srdečne mu blahoželáme, ďakujeme za reprezentáciu školy a veríme, že si táto náročná súťaž nájde ďalších priaznivcov!
RNDr. Andrea Bánová
S veľkou radosťou a hrdosťou sa delíme o krásnu správu – naša kolegyňa – Natalie Lackovič Križanová, sa umiestnila v prestížnom oceňovaní Učiteľská osobnosť Slovenska 2024 medzi TOP 10 najinšpiratívnejších pedagógov na Slovensku.
Srdečne jej blahoželáme k tomuto krásnemu úspechu a ďakujeme za všetko, čo pre školu a svojich žiakov robí – za jej inovatívnosť, trpezlivosť, ľudský prístup a vysokú profesionalitu, ktorou každodenne prispieva k dobrej atmosfére a kvalite vzdelávania na našom gymnáziu. Je pre nás cťou mať medzi sebou pedagóga, ktorý dokáže nielen učiť, ale aj inšpirovať, motivovať a dlhodobo zanechávať pozitívnu stopu v srdciach študentov.
Nemusela získať hlavnú cenu, je pre nás mnohých motiváciou nielen pre ocenenie, ale pre jej zanietenosť, nekonečný elán a túžbu vzdelávať seba aj iných.
Na slávnostnom galavečere pri odovzdávaní cien som bola hrdá nielen na Natalie, ale i na tých našich pedagógov, ktorí každý deň s oddanosťou, zodpovednosťou a zo srdca vykonávajú svoje povolanie. Hoci nie je Deň učiteľov, všetkým vám patrí úprimná vďaka a uznanie, bez vášho každodenného pedagogického úsilia by naše gymnázium nebolo tým, čím je.
Ešte raz blahoželám Natalie a teším sa, že je súčasťou našej školy.
RNDr. Andrea Bánová
Študenti našej školy sa zúčastnili literárnej exkurzie po stopách humanizmu a renesancie v Taliansku. Počas našej cesty panovala skvelá nálada, ktorá začala odchodom do Ríma, kde sme strávili prvé dva dni. Hneď ráno sme sa presunuli metrom do centra mesta a začali spoznávať Vatikán, srdce Ríma, mesto a štát v meste či najmenší suverénny štát sveta. Tu sme navštívili Baziliku sv. Petra a vyšli 231 schodov na Michelangelovu kupolu. Najväčšiu pozornosť si získali Fontána di Trévi, Španielske schody a Panteón. Ďalší deň sme začali s antickým duchom a zavítali do ruín amfiteátra zvaného Koloseum, po ktorom sme navštívili Forum Romanum nachádzajúce sa v údolí medzi pahorkami Palatín a Kapitol. Do Baziliky sv. Klementa, kde sa nachádza prst sv. Cyrila sme zamierili po prechode Svätými schodmi, ktorými kráčal aj Ježiš Kristus. V starovekom centre sme sa zastavili pri Pomníku Viktora Emanuela II., ktorý vznikol na počesť zjednotenia Talianska v roku 1935. Nezabudli sme ani na Baziliku Santa Maria Maggiore, kde je pochovaný pápež František.
Naše kroky smerovali do Kampánie na juhu Talianska, ktorá je známa najstarším benediktínskym kláštorom Montecassino, z ktorého sme sa po prehliadke presunuli do Pompejí. Staroveké mesto zasypané popolom sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu zakryl mrak s dažďom, no to nás neodradilo a táto archeologická pamiatka v nás zanechala nezabudnuteľné dojmy.
Presun do Neapola začal už večer, aby sme sa mohli ráno z prístavu vypraviť loďou na ostrov Procida ležiaci v Neapolskom zálive, ktorý je známy najmä farebnými domčekmi, nedotknutými plážami a bohatou históriou. A keďže sme mali stále veľa energie, tak sme zavítali aj do galérie Umberto a užili si pohľad na hrad Castel Nuovo, ktorý je známy svojimi gotickými prvkami.
Posledný deň sme strávili vo Florencii, do ktorej sme sa presunuli vlakom z mestečka Sesto Fiorentino. Toskánske mesto, kde vznikla renesancia a dokonca je zapísané v Unesco, sme odštartovali kaplnkou Mediciovcov a ich domom a málo kto vie, že oni boli neoficiálnymi vládcami Florencie a stali sa aj florentskými vojvodami. Smerom na Ponte Vecchio sme sa pokochali kostolom Santa Croce a sochou Dávida od Michelangela. A nebol by to výlet, ak by sme neuviazli na stanici kvôli železničným štrajkom a takmer sa nedostali domov. Mali sme však úžasnú sprievodkyňu, ktorá nás z mesta nakoniec dostala.
Popri spoznávaní a tisíckam nachodených krokov, máme v galériách nielen nádherné fotky, ale veľa spomienok a zážitkov. Podaktorí aj zmrzlinu za 10 eur, ochutnávku pravej talianskej pizze či kúpanie v mori. V mene všetkých zúčastnených by som chcela poďakovať pani profesorkám Mgr. Dominike Vargovej a Mgr. Zuzane Gunišovej a pánovi profesorovi Mgr. Lukášovi Jánošíkovi, že nikoho z nás nestratili a po celý čas vytvárali v autobuse aj mimo neho atmosféru, z ktorej všetkých boleli bruchá.
Grazie,
signore e signori
Lucia Hasáková (III. B)
Jedno krásne utorkové ráno – 13. mája 2025 sa žiaci tried Tercie A a Kvarty A zúčastnili exkurzie z fyziky do Aurélia v Bratislave. Interaktívne exponáty umožnili žiakom, aby sami objavovali vedecké poznatky skryté v zábavnom experimente.
Centrum vedy je miesto, kde sa prelína zábava s učením v duchu hesla Jána Amosa Komenského „Škola hrou“, kedy je vedecký poznatok alebo akékoľvek učivo skryté v zábavnom experimente. Centrum vedy používa neformálne metódy, vyvažuje prvky hry a vzdelávania. Idea centra vedy vychádza z názoru, že najlepšie sa každý učí pomocou vlastných skúseností a zážitkov. Preto sa snaží všetkým návštevníkom dať príležitosť všetko vyskúšať a prísť na mechanizmus, akým daná vec funguje. Všetko je do značnej miery v rukách návštevníka. Hlavnou myšlienkou centra vedy je popularizovať vedu formou prístupnou širokej verejnosti tak, aby si každý z návštevníkov odniesol nové poznatky, zážitky a nové vedomosti.
Prečo názov Aurélium?
Za názvom nášho zážitkového centra vedy Aurelium je oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá. Je odvodený od krstného mena rodáka z Liptovského Mikuláša prof. Ing. Aurela Stodolu, ktorý bol významný slovenský fyzik, technik a zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Dokonca bol profesorom Alberta Einsteina, ktorého známy citát „Dôležité je neprestať sa pýtať“ je mottom zážitkového centra vedy Aurelium. Vážime si slovenských vedcov a chceme verejnosti sprostredkovať poznatky o ich dôležitom prínose pre spoločnosť.
Čo ponúka centrum vedy?
Centrum vedy ponúka približne 100 interaktívnych exponátov z rôznych oblastí vedy a techniky. Rozkladá sa na ploche s rozlohou 2500m² a je rozdelené do 6 základných častí. Nájdete tu exponáty so zameraním na fyziku, matematiku, chémiu, elektrotechniku, magnetizmus, termodynamiku, strojárstvo, robotiku, optiku, ale aj sekciu venovanú prírode a ľudským zmyslom.
Na vlastnej koži môžete spoznávať základy elektromagnetizmu, mechaniku pohybu alebo to, aký má trecia sila vplyv na pohyb. Samostatnou časťou je Teslov svet, ktorého súčasťou je Teslova cievka a ďalšie exponáty pracujúce s vysokým napätím. Svet kvapalín ponúka možnosť zoznámiť sa zo základnými vlastnosťami kvapalín ako je viskozita, nestlačiteľnosť, zmiešavanie a hydrauliku. Taktiež máte možnosť vytvoriť si 3D odtlačok vlastného tela. Počas vašej návštevy tiež uvidíte Laserovú show.
RNDr. Marianna Černovská
„Odváž sa používať vlastný rozum.“ (Immanuel Kant)
Dňa 2. júna 2025 sa v priestoroch krásneho Hlohoveckého zámku konalo Celoslovenské kolo – IQ olympiády. Tohto kola sa zúčastnilo 60 žiakov.
Svoje poznatky a vedomosti využili pri riešení v šiestich úlohách ako: Lietajúce písmenká, Logický písomný test, Pamäťový test, Premietaný logický test, Filmová ukážka, Praktická inteligencia.
Naši žiaci sa síce nedostali do TOP 10, ale určite im súťaž priniesla veľa poznatkov, skúseností a priateľstiev.
25. miesto – Matej Dominik (Tercia A)
30. miesto – Andrej Moskál (I. CA)
48. miesto – Teodor Terenzani (Sekunda A)
Srdečne blahoželáme a uvidíme sa v budúcom roku pri jubilejnom 15. ročníku IQ olympiády.
RNDr. Marianna Černovská
koordinátorka súťaže
V dňoch 23. 5. a 24. 5. 2025 sa v Tatranskej Lomnici uskutočnilo celoslovenské kolo Geografickej olympiády v kategórii E. Našu školu v tomto kole úspešne reprezentoval žiak Tercie A
Oliver Ondrejíček.
Oliver preukázal skvelé vedomosti, nesklamal a potešil. Spomedzi 30.000 žiakov, ktorí sa tento rok do GO zapojili sa dostal medzi 32 najlepších na Slovensku. V silnej konkurencii zaostal za víťazom len zopár bodov a bol úspešným riešiteľom.
Oliverovi srdečne blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu GJH!
RNDr. Andrea Bánová
Je pondelok a miesto vecí do školy si balím tričká s krátkym rukávom a vzdušnejšie, no módne oblečenie. Veľmi sa teším a nielen ja. Popoludňajšie slnko zalialo polia za Trnavou. Okolo sa rozvíjali čerstvé zelené lístočky a o horizont sa otierali biele oblaky, odspodu dozlatista osvetlené uháňajúce za zapadajúcim slnkom. My sme sa ponáhľali tiež. Je šesť hodín a začína sa ochladzovať. Slnko je už nízko a planie do červena, okolitý kraj vrie. Horizont v takom svetle vyzerá inak. Tiene sú tmavšie, farby prenikavejšie, tráva vyzerá akoby horela. My sme horeli nedočkavosťou. Žeby už módna horúčka? Náš pán sprievodca Maroš sa snažil zvyšovať našu psychickú pohodu zaujímavosťami, dejinami a faktami. Síce nie každého bavilo počúvať pána Históriu, no bezpečnostné svetlá interiéru autobusu až príliš vytrvalo bránili spánku.
Nasledujúce ráno sme sa dostali do Francúzska. Doprava smerom do Paríža hustla a keď sme niekoľkokrát museli zastaviť na konci kolóny stojacich aut, v duchu som nadávala a pohľadom som sa snažila prinútiť červenú na semafore, aby sa zmenila.
Dievčatá pri pohľade z okna autobusu vybuchujú v oslavný jasot – v diaľke sa hrdo týčila Eiffelovka. Po vystúpení z autobusu sme sa snažili byť imúnny voči farbistým komplimentom a rozjareným pozdravom pouličných predajcov suvenírov. „Nimi sa to v Paríži len hemží,“ vysvetľoval Maroš a objasnil aj ďalšie praktiky vyškolených umelcov. Aha, sledujte ma,“ zvolal David, keď sa vydal zjednávať cenu. Jeden vytrvalý Senegalčan strčil Davidovi pod nos hrsť malých príveskov Eiffelových veží. David k tomu zjednal aj jednu veľkú. Uchlácholil predavača, ktorý pravdepodobne za celý týždeň zarobil menej ako študent – brigádnik za jeden deň. Obkľučovali nás ďalší a ďalší. Peší presun priamo ku skutočnej Eiffelovej veži bol z tohto pohľadu náročnejší. Hanka začínala mať nevraživý pohľad.
„Urobia lepšie, keď sa mi stratia z očí,“ zahundrala. „Rada by som si vychutnala aspoň tridsať sekúnd bez toho, aby na mňa neútočili so suvenírmi.“
„Možno si chcú s nami pozrieť vežu,“ pokúsila sa Betka o vtipnú odpoveď. Pohľad a najmä výhľad z Eiffelovej veže dostal všetkých na kolená. Mnohých doslova, keďže sa rozhodli vyjsť až na druhé poschodie, a zdolať 704 schodov.
Nielen Eiffelovka, ale aj Maroš nám dával zabrať. Po presune do prístavu sme sa o niekoľko minút nalodili. Loď sa zachvela a pomaly ako krokodíl sa začala kĺzať popri brehu. Našťastie, aspoň na lodi sme si ako-tak oddýchli, či dokonca podriemali. Tmavé slnečné okuliare skrývali ešte tmavšie kruhy pod očami a i tak sme vyzerali dobre. Priam božsky. Slnko sme mali v tvári, vánok vo vlasoch – plavili sme sa po Seine. Na hornej palube výletnej lode sme sa pokojne mohli aj opaľovať. Horná paluba bola obrovská. Uprostred bola veľká biela strieška a asi dvadsať radov stoličiek. Niektorí z nás podišli k čelu lode a mierne sme sa naklonili ponad zábradlie. Zospodu sa čerili modrasté vlny, ktoré prechádzali do spenenej zelenej. Východný breh sa zdal bližšie, než v skutočnosti bol. Paríž sme mali ako na dlani.
„Už je to len kúsok, pešou chôdzou do 30 minút,“ polohlasne, lepšie povedané pološeptom zavelil Maroš. Po dvoch míľach – kedy si zabudol premeniť míle na kilometre, pán profesor Knap uprel spýtavý kontrolný pohľad a záporne, rezignovane pokrútil hlavou.
Konečne! Dlho očakávané nákupy a vytúžený rozchod. Postupne sme sa rozpŕchli všetkými smermi, ale všetci sme potrebovali nakopnúť. Pán profesor Knap si objednal najväčšiu kávu, akú som kedy videla, pani profesorka Turanová vsadila na silu malého espressa.
„Pán profesor Knap si bude musieť kúpiť ďalší kufor na všetky suveníry, čo už nakúpil“ skonštatovali sme. Nám ostatným všetky pripadali rovnaké – všade boli kopy pohľadníc, suveníry, tričká, farebné tašky vejúce v jemnom vánku. Spokojní sme sa presunuli k autobusu. K večeru zaparkoval pred hotelom, v ktorom sme sa ubytovali a načerpali sily na ďalší deň. Niečo mi hovorí, že ich budeme potrebovať.
Záhrady vo Versailles, majstrovské diela pôvodne až 200 záhradníkov, boli perlou, smaragdovou oázou života okolia zámku. Mali slúžiť ako miesto oddychu panovníkov, boli zároveň symbolom absolutizmu Ľudovíta XIV. nad človekom a prírodou. V čase ich stavby žiadne podobné záhrady neexistovali, a aj to bol jeden z dôvodov, prečo boli dostavané za 40 rokov. Ocitli sme sa uprostred raja so stovkami nádherných stromov, kvitnúcich kríkov a ibištekmi, ktoré mali kvety takmer také veľké ako moja hlava. Do hlbších častí labyrintu záhrad sme vstúpili práve vo chvíli, keď zazneli prvé tóny hudby. Navyše sa do rytmu pridávali fontány!
Len tak posedieť na lavičke vo versaillských záhradách, započúvať sa do rytmu hudby a fontán, ktoré ladia v dokonalom súzvuku. Keď zatvoríte oči, prechádza okolo vás Ľudovít XIV. s gigantickými lokňami v bielych pančuškách v sprievode koketných dám, cudne sa ukrývajúcich pod čipkovaným slnečníkom. Na francúzsku sprchu – rozumej – skôr sa navoňaj, ako osprchuj, radšej nemyslíme. Áno, aj taký bol Versailles!
Naladení na francúzskej vlne par excellence sme sa najedli v malebnej versaillskej uličke plnej reštaurácií. Páni profesori stavili na klasiku v príjemnej crêperie, odvážnejší z nás ochutnali aj slimáky s bylinkovým maslom.
Nasýtení francúzskym šarmom sa popoludní presúvame naspäť do mesta. Paríž sa pýši v celej svoje kráse, v žalúdku máme motýle (aj palacinky, slimáky i McDonald´s), fotíme majestátny Víťazný oblúk a spievame Aux Champs-Elysées.
Nič nám nemohlo pokaziť deň, ani náhla nevoľnosť v autobuse alebo inak povedané niet dymu bez ohňa. Situáciu našťastie obetavo zachraňuje pani profesorka Turanová, ktorá sa rozhodla hasiť, čo ju nepáli. Za svoj počin by si zaslúžila minimálne svätožiaru. Po tom, ako sa k nám opäť pripojila, vlasy jej prežiarilo zapadajúce slnko, akoby tú svätožiaru skutočne mala – akoby mala korunu, ohnivú gloriolu – vyzerala ako anjel vo viktoriánskej obrázkovej knižke. Vkus a zmysel pre módu pohotovo uplatňuje i pani profesorka Sládečková pri hľadaní nového, čistého trička pre žiaka. Akoby samotný Paríž vedel, čo sa stane – čakala nás predsa historická a nákupná štvrť Montmartre.
Slávny Moulin Rouge so svojimi obrovskými mlynskými listami sa ukazuje v celej svoje kráse. Rubínová červená, bohaté dlhé sukne tanečníc, opojný kankán a perie lieta naokolo. Tejto malebnej štvrti však dominuje ešte iný klenot – majestátny kostol Sacré-Coeur.
K týmto šľahačkovým vežičkám na úpätí kopca vedie ikonické schodisko. Videli ste film Amélia z Montmartu? Presne taký je aj v skutočnosti! Rozprávkový carousel sa pomaly otáča okolo vlastnej osi v sprievode akordeónu, pouliční maliari i hudobníci, nekonečné obchodíky so suvenírmi a vôňa čerstvých croissantov. Paris, je t´aime.
Ochota pána profesora Knapa zachytiť dokonalú fotku nás stála odlúčenie od zvyšku skupiny. Štyri žiačky sa stratili a pán profesor Knap, ktorý sa hrdinsky vydal za nimi, nechtiac ale určil nesprávny smer. Sprievodcovi Marošovi sme nechýbali. A ani on nám. S úsmevom na tvári, rezkým a istým krokom a so zadanou trasou v správnych, premenených jednotkách sme sa úspešne všetci stretli. Nulové straty, ale s možným prírastkom?
V posledný deň na nás čakal chrám Notre Dame a nepríjemný šok. Rady k vstupu do chrámu sa zbiehali zo všetkých strán a zrovna pri nás sa zo zástupu vyklonila žena a začala hystericky kričať a zrejme v rodnom jazyku ostatných, vrátane nás, preklínať, že sa predbiehajú. Jej tvár bola ako vysekaná zo žuly, dlhodobá nespokojnosť z čakania v rade jej vyryla vrásky medzi obočie. Pokojne by zapadla medzi chrliče a kamenné obludy, ktoré zdobili majestátny chrám. Jačala ako zmyslov zbavená, no jej rev sa ozýval už len miestami, ako náš rad napredoval a my sme sa, mierne otrasení, konečne dostali pred vstup. Tri portály chrámu zdobené nádhernými sochami a reliéfmi, ktoré rozprávajú príbehy z Biblie. Každý portál bol jedinečný, s detailmi, ktoré fascinujú každého návštevníka. Stredný portál, známy ako Portál Posledného súdu, zobrazoval Krista v sláve, obklopeného anjelmi a svätými, zatiaľ čo spodné časti portálu zobrazovali scény z Posledného súdu. Keď sme konečne vstúpili do chrámu, ocitli sme sa v obrovskom priestore, ktorý nás okamžite ohromil svojou veľkosťou a krásou. Vysoké klenby sa týčili nad nami, zdobené vitrážami, ktoré prenášali farebné svetlo do interiéru. V strede chrámu sa nachádzala veľkolepá hlavná loď, obklopená bočnými kaplnkami, kde sa návštevníci mohli modliť a obdivovať umenie a architektúru. Chrám Notre Dame bol plný histórie a duchovnej atmosféry, ktorá nás pohltila. Chrliče, strážcovia vytesaní do sivého kameňa, mali ochrániť chrám. Jediný nepriateľ, s ktorým si nedokázali poradiť, bol požiar. Videohra Assassin‘s Creed Unity, ktorá sa odohráva v Paríži počas Francúzskej revolúcie, obsahuje detailnú digitálnu verziu katedrály Notre Dame. Po požiari v roku 2019 sa táto verzia stala cenným zdrojom informácií pre rekonštrukčné práce. Hlasy turistov a nekonečné cvakanie fotoaparátov, ktoré sa zovšadiaľ ozývalo, tu nemali nijakú moc ani význam.
Po prehliadke chrámu Notre Dame sme sa rozhodli stráviť zvyšok dňa v pokojnej atmosfére. Každý z nás si odniesol nielen hmotné suveníry, ale aj nezabudnuteľné spomienky na krásy Paríža a chvíle strávené s priateľmi. Táto exkurzia nás naučila vážiť si históriu a kultúru, a zároveň nám pripomenul, aké dôležité je užívať si prítomný okamih.
Ema Takáčová (III. DA), Ela Baničová (II. CA)
Mgr. Lucia Sládečková, PhDr. Michaela Turanová, PhD. a Mgr. Róbert Knap
V miestnostiach vládlo ticho. Len zvuk pera škrabajúceho po papieri a tlmené povzdychy prezrádzali sústredenie maturantov. Slová, čísla, myšlienky – všetko sa v tej chvíli koncentrovalo do jednej skúšky, posledného kroku pred vstupom do dospelosti.
Na každom stole, pre každého z nás, stálo nenápadné, no vzácne gesto – fľaša vody od predajne COOP Jednota. Chladná, priezračná, pripravená uhasiť smäd a zároveň pripomenúť, že v tomto okamihu nie sú sami. Jediný dúšok dodával sviežosť, prečisťoval myseľ, pomáhal sústrediť sa.
Nebola to len voda. Bola to kvapka podpory, tichý spoločník v rozhodujúcej chvíli. Symbol starostlivosti, gesto a v podstate odkaz – „veríme vo vás, zvládnete to.“
A tak sa v ten deň, medzi riadkami odpovedí a úvahami nad správnym riešením, neobjavila len nádej na úspech, ale aj pocit, že svet vonku nezabúda na mladých, ktorí sa práve chystajú vykročiť vpred.
Sponzorský dar, nepatrné gesto, ktoré pre mnohých znamenalo viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. 🍀💧
Ďakujeme!
Za maturantov Tobias Belavý (Oktáva A)
A je tu opäť! 13. a 14. 6. 2025 naša škola organizuje Zónu bez peňazí GJH. Tí starší vedia, čo sa u nás bude diať, tým mladším a neskúseným akciu priblížime:
Ide o projekt, ktorý škola realizuje dvakrát ročne za pomoci dobrovoľníkov z radov žiakov, učiteľov, rodičov, terajších aj bývalých. Akcia prebieha počas dvoch dní. Prvý deň je určený na zber vecí, ktoré prinášajú ľudia z Trnavy a okolia a dobrovoľníci ich triedia a ukladajú. Ide o veci, ktoré sú pre darcu už nepotrebné, no napriek tomu zachovalé a funkčné. Prostredníctvom našej akcie si tieto predmety nájdu na druhý deň v sobotu nového majiteľa, čím pôvodne nepotrebné veci získajú nové využitie a my im dávame druhú šancu na život, podporujeme recykláciu, opätovné využívanie vecí a pomáhame znižovať množstvo odpadu...
Odkedy prevzala nad akciou záštitu naša škola, stala sa pravidelnou a dostala sa do povedomia obyvateľov nielen v Trnave, ale aj v širokom okolí. Ak máte čas a chuť urobiť dobrý skutok, príďte pomôcť dobrovoľníkom s prijímaním, triedením, rozdávaním a balením vecí, ktoré dobrí ľudia prinesú.
Každá pomocná ruka na akúkoľvek dobu v čase trvania akcie je vítaná!
Nečakajte veľkú odmenu, odmenou všetkým bude len dobrý pocit z vykonanej práce a z toho, že recykláciou starých vecí pomáhame zachrániť planétu... (a niečo malé k tomu 😊)
Ak sa chcete dozvedieť viac o pomoci, alebo by ste hneď mali záujem, obráťte sa na p. p. Sylviu Slobodovú alebo p. p. Andreu Bánovú.
Plagát napovie viac:
V tomto školskom roku dosiahli študenti nášho gymnázia výborné výsledky v najvyšších kolách matematickej olympiády vo všetkých kategóriách A, B, C. Svoje vedomosti a zručnosti z rôznych oblastí matematiky si otestovali žiaci najskôr pri riešení úloh domáceho kola. Tí najlepší následne postúpili do školského kola a úspešní riešitelia si nakoniec zmerali „svoje sily“ v krajskom kole.
Výsledky krajského kola:
kategória A
2. miesto: Tomáš Susedka (III. B)
kategória B
1. miesto: Michal Masare (II. A)
4. miesto: Dávid Nádaský (III. CA)
5. – 6. miesto: Martin Mikuš (II. A)
kategória C
1. miesto: Alexander Nagy (Kvinta A)
Ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy a budeme sa tešiť na ďalší ročník MO.
Za predmet matematika Mgr. Milada Peková.