Novinky

    • Fotogaléria

      • zatiaľ žiadne údaje

          • Česko-Poľsko-Slovenské stretnutie juniorov Matematickej olympiády

          • V dňoch 18. – 21. 5. 2025 sa v poľskom meste Szczyrk konal trinásty ročník Česko-Poľsko-Slovenského stretnutia juniorov (CPSJ), na ktorom sa z každej krajiny zišlo šesť najúspešnejších riešiteľov matematickej olympiády v kategórii prvého ročníka stredných škôl.

            Samotná súťaž pozostávala z dvoch samostatných častí, a to individuálna a tímová súťaž. V individuálnej časti sme riešili päť náročných úloh počas 3,5 hodiny čistého času. V prvej časti som sa v silnej konkurencii umiestnil na 13. mieste.

            Nasledujúci deň nás čakala súťaž tímov. Trojčlenné tímy však boli vytvorené náhodným vylosovaním jedného účastníka z každej krajiny a samotné zadania šiestich úloh boli napísané v troch rôznych jazykoch, pričom riešenie úlohy v istom jazyku malo byť odovzdané v inom. O to dôležitejšia bola komunikácia a vzájomná spolupráca medzi členmi tímu. S tímom sme sa umiestnili na 2. mieste.

            Cieľom samotného CPSJ je udržiavanie dobrých vzťahov medzi týmito tromi krajinami, a preto sa po celý čas nieslo vo veľmi príjemnom a priateľskom duchu. Z Poľska sme neodchádzali iba s cennými skúsenosťami z medzinárodnej súťaže, ale aj s novými priateľstvami.

            Alexander Nagy (Kvinta A)

          • Sekunda A v škole v prírode: zážitky, ktoré spájajú

          • Päť dní mimo školských lavíc uprostred prírody sa pre triedu Sekunda A stalo cestou k spoločnej ceste porozumenia. Žiaci sa hneď po príchode pustili do tímových hier, tvorby loga skupiny a spoznali program nabitý kreativitou, pohybom aj vedomosťami, o ktorý sa starali animátorky Ema a Bianca.

            V priebehu týždňa žiaci vytvárali anglické projekty o európskych krajinách, realizovali zaujímavú selfie výzvu, riešili detektívne záhady, tvorili časovú kapsulu a zvládli aj dobrodružnú výpravu na Tematínsky hrad. Nechýbali ani športové súťaže, vedomostné kvízy, maľovanie tričiek, opekačka či obľúbené večerné programy jednotlivých skupín. Záver pobytu patril výletu do Piešťan, kde sme mali možnosť vidieť výstavu áut či legendárne piešťanské pávy.

            Vzťahy medzi spolužiakmi sa vďaka škole v prírode upevnili, atmosféra v triede sa zlepšila a spoločné zážitky posilnili pocit spolupatričnosti. Táto škola v prírode nebola len oddychom, ale najmä investíciou do tímového ducha.

            triedny učiteľ Mgr. Lukáš Jánošík

            16

          • Ekodeň – deň, kedy sme dali planéte zelenú 🌍

          • Na našej škole sa konal jedinečný Ekodeň 5. 6. 2025, ktorý prepojil učenie, kreativitu a environmentálnu zodpovednosť. Žiaci sa zapojili do série tvorivých a vzdelávacích aktivít zameraných na ochranu prírody a trvalo udržateľný životný štýl. Počas tohto dňa našich najmladších žiakov sprevádzali starší a dohliadali na ich prácu pri jednotlivých stanovištiach.

            Tak s čím sa mohli žiaci stretnúť?

            🖍 Plagáty pre planétu

            Plagáty znázorňovali environmentálne výzvy a možné riešenia, ako aj výzvy na ochranu prírody.

            🌱 Sadenie žeruchy

            Po krátkom poučení o mikrobylinkách si žiaci zasadili žeruchu do recyklovaných kelímkov.

            🧼 Výroba domáceho mydla

            Žiaci si vyskúšali výrobu vlastného prírodného mydla z rastlinných surovín a esenciálnych olejov.

            💧 Vodný milionár

            Formou zábavného kvízu na štýl známej TV relácie si žiaci overili svoje poznatky o šetrení vodou a jej znečisťovaní.

            🗺 Spoznávať a chrániť

            Na veľkej vlastnoručne vyrobenej mape Slovenska žiaci vyhľadávali chránené územia a priraďovali k nim typické rastliny a živočíchy

            ♻️ Odpad ako umenie

            Z rôznych druhov časopisov žiaci vytvárali mozaiky, ktoré niesli ekologické posolstvo.

            🌼 Určovanie rastlín

            Pomocou botanického kľúča sa žiaci vydali na školský dvor, kde určovali rastliny podľa vzhľadu a znakov.

            🐝 Opeľovače Slovenska

            S podporou vzdelávacích materiálov DAPHNE sa žiaci dozvedeli o dôležitosti opeľovačov v prírode.

            🚮 Triedenie odpadu

            Po krátkom výklade o separovaní si žiaci vyskúšali triedenie odpadu v praxi.

            Čo je to kompostér?

            V teoretickej časti si žiaci osvojili základy kompostovania. Diskutovali, čo všetko patrí do kompostu a ako si môžu doma vytvoriť kompostér.

            🕒 Čas rozkladu

            Na záver žiaci zoradili rôzne druhy odpadu podľa toho, ako dlho trvá ich rozklad. Táto aktivita ich viedla k zamysleniu sa nad dopadom našej spotreby na životné prostredie.

            Ekodeň bol plný zážitkov, nových vedomostí a uvedomení. Žiaci si nielen odniesli vlastnoručne vyrobené produkty, ale aj silný odkaz – naša planéta nás potrebuje, a každý z nás môže prispieť k jej ochrane.

             

            Za kolégium ZŠ Kristína Klimeková, Mgr. Lackovič Križanová, PaedDr. Bibiána Jurčová

            17

          • Slávnostné vyraďovanie absolventov

          • Každý koniec skrýva nový začiatok.

            Milí absolventi, 6. 6. 2025 sme sa spoločne naposledy stretli na pôde školy, ktorá bola dlhé roky vaším druhým domovom. Ceremónia, počas ktorej zazneli slová vedenia školy a za Radu rodičov, bola viac než len rozlúčkou – bola oslavou cesty, ktorou ste kráčali. Spomienky sa vznášali vzduchom ako jemné echo prežitých okamihov. V tej chvíli sa spojila minulosť s budúcnosťou a prítomnosťou.

            Nad všetkým sa niesol hlas Barbory Urcikánovej (II. DA), ktorého spev dojímal prítomných a prinášal emotívny podtón celej udalosti. Programom s eleganciou sprevádzala Katarína Kolníková (IV. DA), ktorej slová dodali ceremónii ľahkosť aj dôstojnosť.

            Stáli ste tam, každý z vás s jedinečným príbehom, pripravení prejsť cez neznáme dvere. Niektoré budú otvorené, iné si vyžadujú silu ich odomknúť. No nech už budúcnosť prinesie čokoľvek, veríme, že ste pripravení kráčať vpred – s hlavou vzpriamenou a srdcom plným ideálov.

            Nie sú to len dvere školy, ktoré ste opustili. Sú to brány medzi tým, kým ste boli, a kým sa môžete stať. Nech Vás Vaše nové začiatky sprevádza odvaha, vytrvalosť a nádej. A nech na každej ďalšej križovatke života nájdete správny smer. Neodchádzate len ako absolventi, ale ako mladí ľudia pripravení vidieť, meniť či obletieť svet. Keď rozprestriete krídla do sveta, nezabudnite, že pevné korene ste zanechali v škole a príďte nás navštíviť a pochváliť sa, ako sa Vám darí. Pamätajte – ten najdôležitejší predmet vás ešte len čaká: život.

            S láskou v srdci 🧡

            kolektív GJH

            Slávnosnú udalosť zachytila na fotografiách Bc. Henrieta Páleníková.

            69

          • Filip Harsányi – víťaz celoslovenského kola geologickej olympiády!

          • V roku 2025 Technická univerzita v Košiciach v spolupráci s Masarykovou univerzitou v Brne vyhlásila 3. ročník Slovenskej geologickej olympiády. Súťaž je určená záujemcom o všetky geologické odbory, ako štúdium nerastov a hornín, skamenelín a vývoja života na Zemi, vrátane využívania nerastných surovín, podzemnej vody a zahŕňa aj ochranu pred geologickými katastrofami.

            Celoslovenské kolo sa konalo 6. 6. 2025 v Košiciach a našu školu na ňom úspešne reprezentoval a 1. miesto obsadil

            Filip Harsányi z II. A

            Filip sa nezľakol náročnej konkurencie, ukázal skvelé vedomosti, nielen teoretické, ale i praktické. Srdečne mu blahoželáme, ďakujeme za reprezentáciu školy a veríme, že si táto náročná súťaž nájde ďalších priaznivcov!

            RNDr. Andrea Bánová

        • Natalie Lackovič Križanová – blahoželáme k úspechu v národnej cene Učiteľská osobnosť Slovenska 2024!

          • Natalie Lackovič Križanová – blahoželáme k úspechu v národnej cene Učiteľská osobnosť Slovenska 2024!

          • S veľkou radosťou a hrdosťou sa delíme o krásnu správu – naša kolegyňa – Natalie Lackovič Križanová, sa umiestnila v prestížnom oceňovaní Učiteľská osobnosť Slovenska 2024 medzi TOP 10 najinšpiratívnejších pedagógov na Slovensku.

            Srdečne jej blahoželáme k tomuto krásnemu úspechu a ďakujeme za všetko, čo pre školu a svojich žiakov robí – za jej inovatívnosť, trpezlivosť, ľudský prístup a vysokú profesionalitu, ktorou každodenne prispieva k dobrej atmosfére a kvalite vzdelávania na našom gymnáziu. Je pre nás cťou mať medzi sebou pedagóga, ktorý dokáže nielen učiť, ale aj inšpirovať, motivovať a dlhodobo zanechávať pozitívnu stopu v srdciach študentov.

            Nemusela získať hlavnú cenu, je pre nás mnohých motiváciou nielen pre ocenenie, ale pre jej zanietenosť, nekonečný elán a túžbu vzdelávať seba aj iných.

            Na slávnostnom galavečere pri odovzdávaní cien som bola hrdá nielen na Natalie, ale i na tých našich pedagógov, ktorí každý deň s oddanosťou, zodpovednosťou a zo srdca vykonávajú svoje povolanie. Hoci nie je Deň učiteľov, všetkým vám patrí úprimná vďaka a uznanie, bez vášho každodenného pedagogického úsilia by naše gymnázium nebolo tým, čím je.

            Ešte raz blahoželám Natalie a teším sa, že je súčasťou našej školy.

            RNDr. Andrea Bánová

          • Literárna exkurzia po stopách humanizmu a renesancie v Taliansku

          • Študenti našej školy sa zúčastnili literárnej exkurzie po stopách humanizmu a renesancie v Taliansku.  Počas našej cesty panovala skvelá nálada, ktorá začala odchodom do Ríma, kde sme strávili prvé dva dni. Hneď ráno sme sa presunuli metrom do centra mesta a začali spoznávať Vatikán, srdce Ríma, mesto a štát v meste či najmenší suverénny štát sveta. Tu sme navštívili Baziliku sv. Petra a vyšli 231 schodov na Michelangelovu kupolu. Najväčšiu pozornosť si získali Fontána di Trévi, Španielske schody a Panteón. Ďalší deň sme začali s antickým duchom a zavítali do ruín amfiteátra zvaného Koloseum, po ktorom sme navštívili Forum Romanum nachádzajúce sa v údolí medzi pahorkami Palatín a Kapitol. Do Baziliky sv. Klementa, kde sa nachádza prst sv. Cyrila sme zamierili po prechode Svätými schodmi, ktorými kráčal aj Ježiš Kristus. V starovekom centre sme sa zastavili pri Pomníku Viktora Emanuela II., ktorý vznikol na počesť zjednotenia Talianska v roku 1935. Nezabudli sme ani na Baziliku Santa Maria Maggiore, kde je pochovaný pápež František.

            Naše kroky smerovali do Kampánie na juhu Talianska, ktorá je známa najstarším benediktínskym kláštorom Montecassino, z ktorého sme sa po prehliadke presunuli do Pompejí. Staroveké mesto zasypané popolom sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu zakryl mrak s dažďom, no to nás neodradilo a táto archeologická pamiatka  v nás zanechala nezabudnuteľné dojmy.

            Presun do Neapola začal už večer, aby sme sa mohli ráno z prístavu vypraviť loďou na ostrov Procida ležiaci v Neapolskom zálive, ktorý je známy najmä farebnými domčekmi, nedotknutými plážami a bohatou históriou. A keďže sme mali stále veľa energie, tak sme zavítali aj do galérie Umberto a užili si pohľad na hrad Castel Nuovo, ktorý je známy svojimi gotickými prvkami.

            Posledný deň sme strávili vo Florencii, do ktorej sme sa presunuli vlakom z mestečka Sesto Fiorentino. Toskánske mesto, kde vznikla renesancia a dokonca je zapísané v Unesco, sme odštartovali kaplnkou Mediciovcov a ich domom a málo kto vie, že oni boli neoficiálnymi vládcami Florencie a stali sa aj florentskými vojvodami. Smerom na Ponte Vecchio sme sa pokochali  kostolom Santa Croce a sochou Dávida od Michelangela. A nebol by to výlet, ak by sme neuviazli na stanici kvôli železničným štrajkom a takmer sa nedostali domov. Mali sme však  úžasnú sprievodkyňu, ktorá nás z mesta nakoniec dostala.

            Popri spoznávaní a tisíckam nachodených krokov, máme v galériách nielen nádherné fotky, ale veľa spomienok a zážitkov. Podaktorí  aj zmrzlinu za 10 eur, ochutnávku pravej talianskej pizze či kúpanie v mori. V mene všetkých zúčastnených by som chcela poďakovať pani profesorkám Mgr. Dominike Vargovej a Mgr. Zuzane Gunišovej  a pánovi profesorovi Mgr. Lukášovi Jánošíkovi, že  nikoho z nás nestratili a po celý čas vytvárali v autobuse aj mimo neho atmosféru, z ktorej všetkých boleli bruchá.

            Grazie,
            signore e signori
            Lucia Hasáková (III. B)

            5

          • Aurélium – Zážitkové centrum vedy a techniky

          • Jedno krásne utorkové ráno – 13. mája 2025 sa žiaci tried Tercie A a Kvarty A zúčastnili exkurzie z fyziky do Aurélia v Bratislave. Interaktívne exponáty umožnili žiakom, aby sami objavovali vedecké poznatky skryté v zábavnom experimente.

             Centrum vedy je miesto, kde sa prelína zábava s učením v duchu hesla Jána Amosa Komenského „Škola hrou“, kedy je vedecký poznatok alebo akékoľvek učivo skryté v zábavnom experimente. Centrum vedy používa neformálne metódy, vyvažuje prvky hry a vzdelávania. Idea centra vedy vychádza z názoru, že najlepšie sa každý učí pomocou vlastných skúseností a zážitkov. Preto sa snaží všetkým návštevníkom dať príležitosť všetko vyskúšať a prísť na mechanizmus, akým daná vec funguje. Všetko je do značnej miery v rukách návštevníka. Hlavnou myšlienkou centra vedy je popularizovať vedu formou prístupnou širokej verejnosti tak, aby si každý z návštevníkov odniesol nové poznatky, zážitky a nové vedomosti.

            Prečo názov Aurélium?

            Za názvom nášho zážitkového centra vedy Aurelium je oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá. Je odvodený od krstného mena rodáka z Liptovského Mikuláša prof. Ing. Aurela Stodolu, ktorý bol významný slovenský fyzik, technik a zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Dokonca bol profesorom Alberta Einsteina, ktorého známy citát „Dôležité je neprestať sa pýtať“  je mottom zážitkového centra vedy Aurelium. Vážime si slovenských vedcov a chceme verejnosti sprostredkovať poznatky o ich dôležitom prínose pre spoločnosť.

            Čo ponúka centrum vedy?

            Centrum vedy ponúka približne 100 interaktívnych exponátov z rôznych oblastí vedy a techniky. Rozkladá sa na ploche s rozlohou 2500m² a je rozdelené do 6 základných častí.   Nájdete tu exponáty so zameraním na fyziku, matematiku, chémiu, elektrotechniku, magnetizmus, termodynamiku, strojárstvo, robotiku, optiku, ale aj sekciu venovanú prírode a ľudským zmyslom.

            Na vlastnej koži môžete spoznávať základy elektromagnetizmu, mechaniku pohybu alebo to, aký má trecia sila vplyv na pohyb. Samostatnou časťou je Teslov svet, ktorého súčasťou je Teslova cievka a ďalšie exponáty pracujúce s vysokým napätím. Svet kvapalín ponúka možnosť zoznámiť sa zo  základnými vlastnosťami kvapalín ako je viskozita, nestlačiteľnosť, zmiešavanie a hydrauliku. Taktiež máte možnosť vytvoriť si 3D odtlačok vlastného tela. Počas vašej návštevy tiež uvidíte Laserovú show.

            RNDr. Marianna Černovská

            2
        • Celoslovenské kolo IQ olympiády

          • Celoslovenské kolo IQ olympiády

          • „Odváž sa používať vlastný rozum.“ (Immanuel Kant)

            Dňa 2. júna 2025 sa v priestoroch krásneho Hlohoveckého zámku konalo Celoslovenské kolo – IQ olympiády. Tohto kola sa zúčastnilo 60 žiakov.

            Svoje poznatky a vedomosti využili pri riešení v šiestich úlohách ako: Lietajúce písmenká, Logický písomný test, Pamäťový test, Premietaný logický test, Filmová ukážka, Praktická inteligencia.

            Naši žiaci sa síce nedostali do TOP 10, ale určite im súťaž priniesla veľa poznatkov, skúseností a priateľstiev.

            25. miesto – Matej Dominik (Tercia A)

            30. miesto – Andrej Moskál (I. CA)

            48. miesto – Teodor Terenzani (Sekunda A)

             

            Srdečne blahoželáme a uvidíme sa v budúcom roku pri jubilejnom 15. ročníku IQ olympiády.

            RNDr. Marianna Černovská
            koordinátorka súťaže

          • Geografická olympiáda – náš žiak medzi najlepšími!

          • V dňoch 23. 5. a 24. 5. 2025 sa v Tatranskej Lomnici uskutočnilo celoslovenské kolo Geografickej olympiády v kategórii E. Našu školu v tomto kole úspešne reprezentoval žiak Tercie A

            Oliver Ondrejíček.

            Oliver preukázal skvelé vedomosti, nesklamal a potešil. Spomedzi 30.000 žiakov, ktorí sa tento rok do GO zapojili sa dostal medzi 32 najlepších na Slovensku. V silnej konkurencii zaostal za víťazom len zopár bodov a bol úspešným riešiteľom.

            Oliverovi srdečne blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu GJH!

            RNDr. Andrea Bánová

          • Exkurzia Bonjour Paris!

          • Je pondelok a miesto vecí do školy si balím tričká s krátkym rukávom a vzdušnejšie, no módne oblečenie. Veľmi sa teším a nielen ja. Popoludňajšie slnko zalialo polia za Trnavou. Okolo sa rozvíjali čerstvé zelené lístočky a o horizont sa otierali biele oblaky, odspodu dozlatista osvetlené uháňajúce za zapadajúcim slnkom. My sme sa ponáhľali tiež. Je šesť hodín a začína sa ochladzovať. Slnko je už nízko a planie do červena, okolitý kraj vrie. Horizont v takom svetle vyzerá inak. Tiene sú tmavšie, farby prenikavejšie, tráva vyzerá akoby horela. My sme horeli nedočkavosťou. Žeby už módna horúčka? Náš pán sprievodca Maroš sa snažil zvyšovať našu psychickú pohodu zaujímavosťami, dejinami a faktami. Síce nie každého bavilo počúvať pána Históriu, no bezpečnostné svetlá interiéru autobusu až príliš  vytrvalo bránili spánku.

            Nasledujúce ráno sme sa dostali do Francúzska. Doprava smerom do Paríža hustla a keď sme niekoľkokrát museli zastaviť na konci kolóny stojacich aut, v duchu som nadávala a pohľadom som sa snažila prinútiť červenú na semafore, aby sa zmenila.

            Dievčatá pri pohľade z okna autobusu vybuchujú v oslavný jasot – v diaľke sa hrdo týčila Eiffelovka. Po vystúpení z autobusu sme sa snažili byť imúnny voči farbistým komplimentom a rozjareným pozdravom pouličných predajcov suvenírov. „Nimi sa to v Paríži len hemží,“ vysvetľoval Maroš a objasnil aj ďalšie praktiky vyškolených umelcov. Aha, sledujte ma,“ zvolal David, keď sa vydal zjednávať cenu. Jeden vytrvalý Senegalčan strčil Davidovi pod nos hrsť malých príveskov Eiffelových veží. David k tomu zjednal aj jednu veľkú. Uchlácholil predavača, ktorý pravdepodobne za celý týždeň zarobil menej ako študent – brigádnik za jeden deň. Obkľučovali nás ďalší a ďalší. Peší presun priamo ku skutočnej Eiffelovej veži bol z tohto pohľadu náročnejší. Hanka začínala mať nevraživý pohľad.

            „Urobia lepšie, keď sa mi stratia z očí,“ zahundrala. „Rada by som si vychutnala aspoň tridsať sekúnd bez toho, aby na mňa neútočili so suvenírmi.“

            „Možno si chcú s nami pozrieť vežu,“ pokúsila sa Betka o vtipnú odpoveď. Pohľad a najmä výhľad z Eiffelovej veže dostal všetkých na kolená. Mnohých doslova, keďže sa rozhodli vyjsť až na druhé poschodie, a zdolať 704 schodov.

            Nielen Eiffelovka, ale aj Maroš nám dával zabrať. Po presune do prístavu sme sa o niekoľko minút nalodili. Loď sa zachvela a pomaly ako krokodíl sa začala kĺzať popri brehu. Našťastie, aspoň na lodi sme si ako-tak oddýchli, či dokonca podriemali. Tmavé slnečné okuliare skrývali ešte tmavšie kruhy pod očami a i tak sme vyzerali dobre. Priam božsky. Slnko sme mali v tvári, vánok vo vlasoch – plavili sme sa po Seine. Na hornej palube výletnej lode sme sa pokojne mohli aj opaľovať. Horná paluba bola obrovská. Uprostred bola veľká biela strieška a asi dvadsať radov stoličiek. Niektorí z nás podišli k čelu lode a mierne sme sa naklonili ponad zábradlie. Zospodu sa čerili modrasté vlny, ktoré prechádzali do spenenej zelenej. Východný breh sa zdal bližšie, než v skutočnosti bol. Paríž sme mali ako na dlani.

            „Už je to len kúsok, pešou chôdzou do 30 minút,“ polohlasne, lepšie povedané pološeptom zavelil Maroš. Po dvoch míľach – kedy si zabudol premeniť míle na kilometre, pán profesor Knap uprel spýtavý kontrolný pohľad a záporne, rezignovane pokrútil hlavou.

            Konečne! Dlho očakávané nákupy a vytúžený rozchod. Postupne sme sa rozpŕchli všetkými smermi, ale všetci sme potrebovali nakopnúť. Pán profesor Knap si objednal najväčšiu kávu, akú som kedy videla, pani profesorka Turanová vsadila na silu malého espressa.

            „Pán profesor Knap si bude musieť kúpiť ďalší kufor na všetky suveníry, čo už nakúpil“ skonštatovali sme.  Nám ostatným všetky pripadali rovnaké – všade boli kopy pohľadníc, suveníry, tričká, farebné tašky vejúce v jemnom vánku. Spokojní sme sa presunuli k autobusu. K večeru zaparkoval pred hotelom, v ktorom sme sa ubytovali a načerpali sily na ďalší deň. Niečo mi hovorí, že ich budeme potrebovať.

            Záhrady vo Versailles, majstrovské diela pôvodne až 200 záhradníkov, boli perlou, smaragdovou oázou života okolia zámku. Mali slúžiť ako miesto oddychu panovníkov, boli zároveň symbolom absolutizmu Ľudovíta XIV. nad človekom a prírodou. V čase ich stavby žiadne podobné záhrady neexistovali, a aj to bol jeden z dôvodov, prečo boli dostavané za 40 rokov. Ocitli sme sa uprostred raja so stovkami nádherných stromov, kvitnúcich kríkov a ibištekmi, ktoré mali kvety takmer také veľké ako moja hlava. Do hlbších častí labyrintu záhrad sme vstúpili práve vo chvíli, keď zazneli prvé tóny hudby. Navyše sa  do rytmu  pridávali fontány!

            Len tak posedieť na lavičke vo versaillských záhradách, započúvať sa do rytmu hudby a fontán, ktoré ladia v dokonalom súzvuku. Keď zatvoríte oči, prechádza okolo vás Ľudovít XIV. s gigantickými lokňami v bielych pančuškách v sprievode koketných dám, cudne sa ukrývajúcich pod čipkovaným slnečníkom. Na francúzsku sprchu – rozumej – skôr sa navoňaj, ako osprchuj, radšej nemyslíme. Áno, aj taký bol Versailles!

            Naladení na francúzskej vlne par excellence sme sa najedli v malebnej versaillskej uličke plnej reštaurácií. Páni profesori stavili na klasiku v príjemnej crêperie, odvážnejší z nás ochutnali aj slimáky s bylinkovým maslom.

            Nasýtení francúzskym šarmom sa popoludní presúvame naspäť do mesta. Paríž sa pýši v celej svoje kráse, v žalúdku máme motýle (aj palacinky, slimáky i McDonald´s), fotíme majestátny Víťazný oblúk a spievame Aux Champs-Elysées.

            Nič nám nemohlo pokaziť deň, ani náhla nevoľnosť v autobuse alebo inak povedané niet dymu bez ohňa. Situáciu našťastie obetavo zachraňuje pani profesorka Turanová, ktorá sa rozhodla hasiť, čo ju nepáli. Za svoj počin by si zaslúžila minimálne svätožiaru. Po tom, ako sa k nám opäť pripojila, vlasy jej prežiarilo zapadajúce slnko, akoby tú svätožiaru skutočne mala – akoby mala korunu, ohnivú gloriolu – vyzerala ako anjel vo viktoriánskej obrázkovej knižke. Vkus a zmysel pre módu pohotovo uplatňuje i pani profesorka Sládečková pri hľadaní nového, čistého trička pre žiaka. Akoby samotný Paríž vedel, čo sa stane – čakala nás predsa historická a nákupná štvrť Montmartre.

            Slávny Moulin Rouge so svojimi obrovskými mlynskými listami sa ukazuje v celej svoje kráse. Rubínová červená, bohaté dlhé sukne tanečníc, opojný kankán a perie lieta naokolo. Tejto malebnej štvrti však dominuje ešte iný klenot – majestátny kostol Sacré-Coeur.

            K týmto šľahačkovým vežičkám na úpätí kopca vedie ikonické schodisko. Videli ste film Amélia z Montmartu? Presne taký je aj v skutočnosti! Rozprávkový carousel sa pomaly otáča okolo vlastnej osi v sprievode akordeónu, pouliční maliari i hudobníci, nekonečné obchodíky so suvenírmi a vôňa čerstvých croissantov. Paris, je t´aime.

            Ochota pána profesora Knapa zachytiť dokonalú fotku nás stála odlúčenie od zvyšku skupiny. Štyri žiačky sa stratili a pán profesor Knap, ktorý sa hrdinsky vydal za nimi, nechtiac ale určil nesprávny smer. Sprievodcovi Marošovi sme nechýbali. A ani on nám. S úsmevom na tvári, rezkým a istým krokom a so zadanou trasou v správnych, premenených jednotkách sme sa úspešne všetci stretli. Nulové straty, ale s možným prírastkom?

            V posledný deň na nás čakal chrám Notre Dame a nepríjemný šok. Rady k vstupu do chrámu sa zbiehali zo všetkých strán a zrovna pri nás sa zo zástupu vyklonila žena a začala hystericky kričať a zrejme v rodnom jazyku ostatných, vrátane nás, preklínať, že sa predbiehajú. Jej tvár bola ako vysekaná zo žuly, dlhodobá nespokojnosť z čakania v rade jej vyryla vrásky medzi obočie. Pokojne by zapadla medzi chrliče a kamenné obludy, ktoré zdobili majestátny chrám. Jačala ako zmyslov zbavená, no jej rev sa ozýval už len miestami, ako náš rad napredoval a my sme sa, mierne otrasení, konečne dostali pred vstup. Tri portály chrámu zdobené nádhernými sochami a reliéfmi, ktoré rozprávajú príbehy z Biblie. Každý portál bol jedinečný, s detailmi, ktoré fascinujú každého návštevníka. Stredný portál, známy ako Portál Posledného súdu, zobrazoval Krista v sláve, obklopeného anjelmi a svätými, zatiaľ čo spodné časti portálu zobrazovali scény z Posledného súdu. Keď sme konečne vstúpili do chrámu, ocitli sme sa v obrovskom priestore, ktorý nás okamžite ohromil svojou veľkosťou a krásou. Vysoké klenby sa týčili nad nami, zdobené vitrážami, ktoré prenášali farebné svetlo do interiéru. V strede chrámu sa nachádzala veľkolepá hlavná loď, obklopená bočnými kaplnkami, kde sa návštevníci mohli modliť a obdivovať umenie a architektúru. Chrám Notre Dame bol plný histórie a duchovnej atmosféry, ktorá nás pohltila. Chrliče, strážcovia vytesaní do sivého kameňa, mali ochrániť chrám. Jediný nepriateľ, s ktorým si nedokázali poradiť, bol požiar. Videohra Assassin‘s Creed Unity, ktorá sa odohráva v Paríži počas Francúzskej revolúcie, obsahuje detailnú digitálnu verziu katedrály Notre Dame. Po požiari v roku 2019 sa táto verzia stala cenným zdrojom informácií pre rekonštrukčné práce. Hlasy turistov a nekonečné cvakanie fotoaparátov, ktoré sa zovšadiaľ ozývalo, tu nemali nijakú moc ani význam.

            Po prehliadke chrámu Notre Dame sme sa rozhodli stráviť zvyšok dňa v pokojnej atmosfére. Každý z nás si odniesol nielen hmotné suveníry, ale aj nezabudnuteľné spomienky na krásy Paríža a chvíle strávené s priateľmi. Táto exkurzia nás naučila vážiť si históriu a kultúru, a zároveň nám pripomenul, aké dôležité je užívať si prítomný okamih.

            Ema Takáčová (III. DA), Ela Baničová (II. CA)
            Mgr. Lucia Sládečková, PhDr. Michaela Turanová, PhD. a Mgr. Róbert Knap

          • Kvapka podpory pre maturantov

          • V miestnostiach vládlo ticho. Len zvuk pera škrabajúceho po papieri a tlmené povzdychy prezrádzali sústredenie maturantov. Slová, čísla, myšlienky – všetko sa v tej chvíli koncentrovalo do jednej skúšky, posledného kroku pred vstupom do dospelosti.

            Na každom stole, pre každého z nás, stálo nenápadné, no vzácne gesto – fľaša vody od predajne COOP Jednota. Chladná, priezračná, pripravená uhasiť smäd a zároveň pripomenúť, že v tomto okamihu nie sú sami. Jediný dúšok dodával sviežosť, prečisťoval myseľ, pomáhal sústrediť sa.

            Nebola to len voda. Bola to kvapka podpory, tichý spoločník v rozhodujúcej chvíli. Symbol starostlivosti, gesto a v podstate odkaz – „veríme vo vás, zvládnete to.“

            A tak sa v ten deň, medzi riadkami odpovedí a úvahami nad správnym riešením, neobjavila len nádej na úspech, ale aj pocit, že svet vonku nezabúda na mladých, ktorí sa práve chystajú vykročiť vpred.

            Sponzorský dar, nepatrné gesto, ktoré pre mnohých znamenalo viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. 🍀💧

            Ďakujeme!

            Za maturantov Tobias Belavý (Oktáva A)

          • Zóna bez peňazí GJH už čoskoro!

          • A je tu opäť! 13. a 14. 6. 2025 naša škola organizuje Zónu bez peňazí GJH. Tí starší vedia, čo sa u nás bude diať, tým mladším a neskúseným akciu priblížime:

            Ide o projekt, ktorý škola realizuje dvakrát ročne za pomoci dobrovoľníkov z radov žiakov, učiteľov, rodičov, terajších aj bývalých. Akcia prebieha počas dvoch dní. Prvý deň je určený na zber vecí, ktoré prinášajú ľudia z Trnavy a okolia a dobrovoľníci ich triedia a ukladajú. Ide o veci, ktoré sú pre darcu už nepotrebné, no napriek tomu zachovalé a funkčné. Prostredníctvom našej akcie si tieto predmety nájdu na druhý deň v sobotu nového majiteľa, čím pôvodne nepotrebné veci získajú nové využitie a my im dávame druhú šancu na život, podporujeme recykláciu, opätovné využívanie vecí a pomáhame znižovať množstvo odpadu...

            Odkedy prevzala nad akciou záštitu naša škola, stala sa pravidelnou a dostala sa do povedomia obyvateľov nielen v Trnave, ale aj v širokom okolí. Ak máte čas a chuť urobiť dobrý skutok, príďte pomôcť dobrovoľníkom s prijímaním, triedením, rozdávaním a balením vecí, ktoré dobrí ľudia prinesú.

            Každá pomocná ruka na akúkoľvek dobu v čase trvania akcie je vítaná!

            Nečakajte veľkú odmenu, odmenou všetkým bude len dobrý pocit z vykonanej práce a z toho, že recykláciou starých vecí pomáhame zachrániť planétu... (a niečo malé k tomu 😊)

            Ak sa chcete dozvedieť viac o pomoci, alebo by ste hneď mali záujem, obráťte sa na p. p. Sylviu Slobodovú alebo p. p. Andreu Bánovú.

            Plagát napovie viac:

        • Matematická olympiáda

          • Matematická olympiáda

          • V tomto školskom roku dosiahli študenti nášho gymnázia výborné výsledky v najvyšších kolách matematickej olympiády vo všetkých kategóriách A, B, C. Svoje vedomosti a zručnosti z rôznych oblastí matematiky si otestovali žiaci najskôr pri riešení úloh domáceho kola. Tí najlepší následne postúpili do školského kola a úspešní riešitelia si nakoniec zmerali „svoje sily“ v krajskom kole.

            Výsledky krajského kola:

            kategória A

            2. miesto: Tomáš Susedka (III. B)

            kategória B

            1. miesto: Michal Masare (II. A)

            4. miesto: Dávid Nádaský (III. CA)

            5. – 6. miesto: Martin Mikuš (II. A)

            kategória C

            1. miesto: Alexander Nagy (Kvinta A)

             

            Ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy a budeme sa tešiť na ďalší ročník MO.

            Za predmet matematika Mgr. Milada Peková.

          • Chemická olympiáda kat. C – krajské kolo

          • Vo štvrtok 15. mája 2025 sa v priestoroch Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity uskutočnilo krajské kolo Chemickej olympiády kategórie C. Tohtoročné úlohy zo všeobecnej a anorganickej chémie preverovali vedomosti o oxidačno-redukčných reakciách, elektrochémii, zlúčeninách medi a ich vlastnostiach. Úlohy z organickej chémie sa z veľkej časti opierali o témy spomenuté na domácom kole, ktorými boli frakčná destilácia ropy a radikálová substitúcia alkánov. Po príchode do laboratória sme boli privítaní typickou vôňou amoniaku sa začala praktická časť v rámci ktorej bolo potrebné pripraviť komplex medi aminokyseliny glycínu, identifikovať roztok síranu meďnatého a na záver si poradiť s výpočtami týkajúcich sa reakcie medi so zriedenou kyselinou dusičnou.

            Sofia Mikulová (II. CA)

            Sofia sa, ako sme aj verili a očakávali, umiestnila s prehľadom na

            1. mieste.

            Gratulujeme a želáme veľa ďalších úspechov a skvelých zážitkov na Letnej škole chemikov – odmena pre žiakov, ktorí sa celý rok venujú chémii.

            Mgr. Róbert Knap

            Fotografie: Mgr. Lenka Löfflerová

        • IQ olympiáda – krajské kolo

          • IQ olympiáda – krajské kolo

          • „Každý je génius. Ale ak budete posudzovať rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, bude celý svoj život žiť s vedomím, že je neschopná.“
            – Albert Eistein

            Dňa 16. mája 2025 sa na Ekonomickej univerzite v Bratislave konalo Regionálne (krajské) kolo – Západ IQ olympiády. Tohto kola sa zúčastnilo 85 žiakov z Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Medzi nimi boli aj naši štyria žiaci.

            Do TOP 20 sa dostali aj naši žiaci v nasledujúcom poradí:

            4. miesto: Matej Dominik (Tercia A)

            15. miesto: Teodor Terenzani (Sekunda A)

            16. miesto: Andrej Moskál (I. CA)

            25. miesto: Kristína Prodajová (Kvarta A)

            RNDr. Marianna Černovská

          • Slávnostné ukončenie školského roka 2024/2025 pre maturantov

          • V piatok 16. mája 2025 slnečné lúče pohladili školské nádvorie s nehou, akoby vedeli, že dnes sa končí jedna významná kapitola. Deň, keď naši maturanti naposledy prekročili prah školy nie ako študenti, ale ako mladí ľudia pripravení zavŕšiť štúdium skúškou dospelosti, predtým ako vzlietnu do sveta.

            Riaditeľka školy RNDr. Andrea Bánová sa postavila pred zhromaždenie. Bez papiera, bez pripravených slov, len s tým, čo cítila. Jej hlas bol pevný, no v očiach sa zrkadlil zvláštny lesk, akoby v nich ožívali všetky roky, všetky dni, keď videla, ako z detí vyrastajú osobnosti. V tento deň sa minulosť a budúcnosť stretávajú v prítomnosti, ako rieka, ktorá sa vlieva do mora.

            Pomyselná hranica dvoch svetov – na jednej strane zostávajú triedy plné smiechu, skúšky, ktoré vás naučili húževnatosti, priateľstvá, ktoré sa stali pevnou súčasťou vašich životov. Pred vami je cesta, ktorú si každý z vás vyšliape sám. No nech už kráčate kamkoľvek, vždy noste v sebe kus tejto školy, kus domova, v ktorom ste dospievali. Slová plynuli ako rieka, prirodzene, od srdca. Po chvíli nastalo ticho, také, ktoré nevyžaduje odpoveď, len pocit. A potom zaznel potlesk – silný, vrúcny, úprimný. Slova sa ujali aj zástupcovia tried. V príhovoroch poďakovali učiteľom, ktorí ich doviedli až sem. Na prah pred poslednou skúškou.

            Maturanti si ešte raz pozreli tváre svojich učiteľov, spolužiakov, nazreli do tried a učební, v ktorých prežili toľko krásnych chvíľ. Odchádzali, ale zároveň zostávali – v pamäti školy, v príbehu, ktorý sa zapísal do jej múrov.

            A slnko, ktoré bolo svedkom ich posledného školského rána, svietilo ďalej, akoby im chcelo povedať, že všetko, čo si nesú v srdciach, ich raz povedie tam, kam naozaj patria.

            Maturantom prajeme veľa šťastia pri zelenom stole 🍀!

            Kolektív GJH

          • Exkurzia: Brusel – Londýn

          • Streda 5. 3. 2025 sa ukázala ako jeden z tých jasných dní na začiatku marca kedy si myslíte, že prišla jar, aj keď viete, že sa zima ešte nechystá definitívne odtiahnuť. Zvlášť keď sa chystáte do srdca Anglicka – do chladného sychravého Londýna. Opak bol však pravdou. Stratili sme prehľad, aké ročné obdobie vlastne je.

            V autobuse na nás vďaka klimatizácii prúdil chladný vánok, ktorý sa miešal s pachom čalúnenia a proviantu na cestu. Náš izolovaný malý svet. V zajatí turistickej bubliny sme putovali až do hlbokej noci. Celé popoludnie a noc sa niesli v znamení nekonečnej cesty. Konečne prišlo ráno – s ním svieži vzduch a oslobodzujúci pohyb. Unavení, dolámaní, ale plní očakávania sme vykročili v ústrety novému dňu. Navyše a našťastie, pani profesorka Belanová mala so sebou krém na úľavu od bolesti. V Bruseli nás nežne hladilo ranné svetlo a biele kamene pamiatok sa v ňom ligotali.

            Otváracie hodiny akoby čakali na náš príchod – presne úderom zvonu. Priestor katedrály bol obrovský. Opäť nás ale obklopila tma. Všade bolo ticho. Strop v miestnosti bol vysoký, ale vzduch bol ťažký vôňou vosku a kadidla. Oči zaostrovali len pomaly. Keď si zvykli na slabé svetlo, všimli sme si sklenené vitríny a najmä vyobrazené tajomné postavy vo vnútri. Zdvíhali sme ruky nad hlavu, aby sme zhotovili fotografie. Keď pán profesor Knap ako posledný vyšiel z nevetranej, vydýchanej budovy pod šíre nebo bodkované blednúcimi hviezdami, zhotovili sme prvú spoločnú fotografiu a vydali sa ďalej. Obdivovali sme krásne pamiatky a nasávali skvelú atmosféru mesta.

            Cikajúci chlapec a cikajúce dievča boli ďalšie zastávky – myslíme tým pohľad na sochy. Bronzová socha chlapca kurióznym spôsobom symbolizuje hrdinstvo. Jeden z príbehov, prerozprávaný našim sprievodcom Marekom hovorí, že pri jednom z útokov na Brusel malý chlapec špehoval nepriateľov, ktorí práve chystali výbušniny pri mestských hradbách. Chlapec sa vycikal na zápalnú šnúru a zachránil tak celé mesto. Presunuli sme sa o pár ulíc ďalej, kde sa nachádzala jeho kamarátka.

            Celou cestou sa z nášho kŕdľa ozýval chichot. Keďže sme v zahraničí a prezentujeme jedno z najlepších slovenských gymnázií, postoj našej skupiny sa rázom zmenil. Marek udal rýchle tempo, podporené ostrým slnkom páliacim do lýtok. Distingvovanejšie, kultivovanejšie témy navodila delegátka Slovenskej republiky v Európskom parlamente. Svoje si našli aj nadšenci, ktorí sa vášnivo zapájali do diskusie.

            Neďalekou zastávkou bolo Parlamentárium. S multimediálnym sprievodcom – dostupnému v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov Európskej únie – sme si prehliadku riadili každý podľa seba. A každý si prišiel na svoje, obzvlášť pani profesorka Sobotová. Dozvedeli sme sa, aká bola cesta k európskej spolupráci, ako funguje Európsky parlament a ako sa jeho poslanci vyrovnávajú s riešením problémov, ktoré prináša dnešný život. Najviac nás fascinovala veľká interaktívna mapa Európy na podlahe, kde si mohli prečítať viac ako 100 príbehov zo všetkých kútov kontinentu vyzdvihujúcich jej rôznorodosť.

            Nemohli sme vynechať bruselské Atómium. Stavbu, ktorá popri Eiffelovej veži patrí k najodvážnejším európskym stavebným počinom novej doby. A rovnako ako Eiffelovu vežu aj Atómium postavili pri príležitosti konania svetovej výstavy Expo v roku 1958. Staviteľ, inžinier André Waterkeyn, ho navrhol ako symbol rozvoja vedy po Druhej svetovej vojne. Futuristické Atómium postavili iba za tri roky, čo na tú dobu predstavovalo obdivuhodný výkon.

            Atómium znázorňuje veľmi nadživotný model kryštálovej mriežky železa, zväčšený celkom 165 miliárd-krát. Nejde teda ani o molekulu ani o atóm železa, ako sa človek hocikde môže mylne dočítať. Impozantnú oceľovo-hliníkovú stavbu tvorí deväť veľkých gulí s priemerom osemnástich metrov, ktoré sú spojené dvadsiatimi dvomi chodbami. Každá guľa váži asi 200 ton, celková hmotnosť Atómia je potom 2 400 ton a celá stavba dosahuje výšku 102 metrov.

            To bola posledná stopka v Bruseli a nás čakala cesta do Dunkerque. Keď na semafore naskočila zelená, svižne sme míňali pouličné lampy, ktoré i cez sklo autobusu osvetľovali tváre do oranžova. Podobne bol sfarbený aj náš hotel. Ubytovaní a celí čistí sme sa oddali spánku. Niekto spal ležiac na chrbte, niekto na bruchu a niekto chrápal...

            Raňajky boli naplánované na nekresťanskú hodinu – jedli sme už o pol siedmej ráno, pretože sme museli stihnúť náš trajekt. Niektoré dievčatá sa chystali o niečo dlhšie: čistá, vydrhnutá pleť, dokonalý účes, naleštené nechty. Ak je pravda, čo sa vraví, že čistota je pol života, tak, hádam, nemôžu nikdy umrieť. Ich kufre vďaka kozmetickým taškám vážili aj o desať kíl viac než môj.

            Trajekt Irish Ferries bol ohromný. Cestu sme si užili zvnútra i na palube. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nás ale kráľovsky neprivítalo. „Vybrali nás na náhodnú bezpečnostnú kontrolu,“ potvrdil Marek. Hromadne sme si vzdychli a začali sa obzerať okolo seba. Počiatočný šok vystriedala nuda, pery stisnuté, aby zadržali hromadu slov, ktoré z nich chceli uniknúť. V čakárni sa ponevierali najmenej dva tucty ďalších ľudí v rôznych pózach, ktoré sprevádzala úzkosť. Po pol hodine bol náš autobus prepustený na slobodu a my pripravení pohnúť sa ďalej a túto nepríjemnosť vytesniť z pamäti. Tlak na hrudníku zakrátko povolil, potom čo mi ho panika zovrela železnou košeľou. Pokojne pokračujeme až do srdca Londýna. Malé rodinné domčeky v tradičnom britskom štýle ostro kontrastovali s modernými výškovými budovami. V Londýne sme strávili celé tri dni. Navštívili sme známe miesta ako Tower Bridge, Big Ben či Buckingham Palace. Žiadna turistická brožúra nedokázala dostatočne zachytiť ich veľkoleposť. Namierili sme na seba predný fotoaparát a zvečnili sme sa. Samotný Big Ben, ktorý sa týčil nad Temžou podliehal rekonštrukcii, no i tak sme našli dokonalé miesto na fotografovanie. Dokonalé ráno – splnený sen. Bola to nádherná scenéria, a tak Emma z Kvarty bez akéhokoľvek premýšľania vzala digitálny fotoaparát a cvakla. Zovšadiaľ sa ozývalo cvakanie fotoaparátov „Nebude mať taký dobrý uhol,“ zamiesil sa Adam do rozhovoru, „Vysvetlím a ukážem. Volá sa to framing,“ pokračoval. Ešte doteraz sa mi plavba loďou po Temži prehráva pred očami. Marek skrútil pery akoby boli z gumy a vzápätí mu kútiky spadli. Hoci sa nám párkrát podarilo stratiť niektorých spolužiakov, vždy sme sa rýchlo našli a dobre sa na tom pobavili.

            Zocelená skupina po prvých cestách metrom sa nasledujúce ráno premenila na útvar s vlastnou agendou, veľmi súdržný a ani 5 prestupov metrom nás nemohlo rozdeliť. Vlastne ich bolo 10. Kto by to počítal. V konečnom dôsledku, všetko zlé je na niečo dobré a pre dopravné obmedzenia sme sa napokon zviezli double-deckerom. Tí, ktorí mali menej šťastia sa dostať hore si jazdu uličkami Londýna užíval zdola a rukou si chránili zrak pred ostrým dopoludňajším slnkom. Náš peší presun centrom Londýna sa začínal viac a viac podobať mínovému poľu – pomedzi ostatných turistov sme sa prestrkovali s veľkou opatrnosťou. Marek pravidelne netrpezlivo mával farebným dáždnikom vo vzduchu ako Mary Poppins. Po celý čas bolo slnečno a bezvetrie a našťastie nám ho neodfúklo. Vďaka dáždniku s motívom Union Jack sa stal neprehliadnuteľný a osloveniami a hláškami sa stal nezabudnuteľný. Však, kamaráti? Rovnako ako aj Londýn a Brusel.

            Celkovo to bol skvelý zážitok a za tých 6 dní sme toho videli naozaj veľa. Učitelia aj žiaci z iných tried boli fantastickí a spoločne sme si to veľmi užili!

            Anna Novotná (Kvarta A)

            Mgr. Róbert Knap

            28

          • Spolupráca s Divadlom Jána Palárika: Negatívy snehu očami našich žiakov

          • Žiaci z tried Kvarta A, II. A a II. DA sa v uplynulých týždňoch zapojili do projektu Divadla Jána Palárika v Trnave, ktorý sprevádzal inscenáciu Negatívy snehu. Ich úlohou bolo otestovať efektivitu vytvoreného vzdelávacieho materiálu pre stredoškolské publikum a prehĺbiť tak porozumenie samotného predstavenia.

            V rámci dvoch workshopov – informatívneho a tvorivého – sa študenti oboznámili s témou inscenácie, tvorivým procesom aj technikami brechtovského divadla.

            „Spolupráca s divadlom bola dobrá skúsenosť. Dramaturg Jakub Molnár nám pútavo priblížil vznik inscenácie. Zaujali nás aj príbehy jednotlivcov z obdobia druhej svetovej vojny. Aktívne sme sa zapájali do tvorivých aktivít a odniesli si z toho príjemný pocit,“ uviedli študenti II. DA.

            Zážitkom bola aj samotná premiéra. Trojrozmerná inscenácia prepájala nemecký film, poľský live-stream a slovenské javiskové spracovanie, pričom každý tím predstavil príbeh jednej židovskej osobnosti: novinára Štefana Luxa, fotografky Fey Schüllman a utečencov z Osvienčimu – Wetzlera a Vrbu.

            „Predstavenie prevýšilo naše očakávania. Všetky tri časti boli silné, najmä poľská vďaka výborným hereckým výkonom. Slovenská časť mala silnú myšlienku a nad všetkými tromi príbehmi sme sa neskôr zamýšľali do hĺbky,“ zhodnotili študenti Kvarty A.

            Trieda II. A ocenila celý projekt ako výnimočný zážitok: „Diskusie nám pomohli lepšie pochopiť hĺbku inscenácie, workshopy nás vtiahli do atmosféry deja. Úhľadné scény, estetika postáv a výkony hercov boli na vysokej úrovni. Každá krajina priniesla niečo jedinečné – výsledný efekt bol silný a emotívny.“

            Sme hrdí, že naši študenti boli súčasťou tohto podnetného projektu, ktorý v sebe spojil kultúru, históriu a tvorivosť.

            Nela Bardiovská a Anna Novotná (Kvarta A)

            Aneta Tusková (II. DA)

            Filip Harsányi (II. A)

            Mgr. Tereza Šimončičová

            1

          • Ďalší geografický úspech na GJH

          • Žiak triedy Tercia A, ktorý nás reprezentoval v krajskom kole geografickej olympiády (kategória E) sa prebojoval do celoslovenského kola.

            Oliver Ondrejíček sa umiestnil na 4. mieste

            Je to veľký úspech, Oliver pokračuje v tradíciách našich reprezentantov z radov geografov.

            Srdečne blahoželáme, tešíme sa z jeho úspechu a ďakujeme za reprezentáciu školy!

            A všetci budeme držať palce na celoslovenskom kole.

            RNDr. Andrea Bánová