Na minulosť sa dívame ako na vodu v rieke. Ako prúd zmenšujúci sa v spätnom zrkadle každým prejdeným rokom. Za ten čas – štyroch, piatich, či ôsmych rokov – sa zmenili vlastné obrazy v skle priečelia budovy školy. Celý svet sa zmenil a Vy, milí maturanti, ste sa zmenili tiež. Život tried sa v piatok 12. 5. 2023 pred nami odvíjal ako nemý film, jeden cez druhý, akoby všetkých päť línií cez všetok nesúlad sa zliali v jednu a nemožno na Vás nahliadať inak, než že patríte ku Gymnáziu Jána Hollého v Trnave.
Dni, mesiace, roky spolu splynuli ako mraky nad strechou. Šero – akoby sa deň menil v noc a vzduch s dažďom ťažkol. Po emotívne prednesenej básni Alexandrou Hornákovou, príhovoroch a príbehoch sa do nastalého ticha ozval mužský hlas – spev Martina Valachoviča a umocnil atmosféru. Atmosféru, kedy si každý uvedomoval význam tohto dňa, posledných okamihov.
Milí maturanti, určite myslíte na všetko, čo teraz nasleduje. Taliansky kazateľ sv. František z Assisi povedal: „Začnite nevyhnutným. Potom urobte, čo je vo vašich silách. Zrazu robíte niečo, čo ste pokladali za nemožné.“ Keď pozriete do diaľky, keď v jednu chvíľu budete mať pocit, že posledné svetlo odletelo na západ, vedzte, že pre Vás sa tu vždy budú týčiť oporné stĺpy gymnázia, ktoré sa ubehnutou vzdialenosťou zmenšovať nebudú.
Vždy tu budeme pre Vás!
Kolektív GJH